♥♥♥ Vieš, Miťo, je to zvláštne. Človek spí, budí sa, vstáva, aj keď sa mu nechce. A popri všetkých činnostiach nás sprevádza láska. Je všade okolo nás. Koľkokrát sme sa ju už pokúšali odohnať? Povedz, vieš? Nemáme ani predstavu o tom, koľko málo sme si povedali za ten čas, koľko málo toho o sebe vieme. A predsa dosť. Dosť na to, aby sme pochopili. Máš to ťažké, aj bez lásky, bezo mňa. No vedz, že ja chcem pri Tebe stáť. Teraz už navždy. Povieš si:"JE TO SÚCIT". Ale nie je. To je moja istota, istota, ktorú mi nikto nikdy nezoberie. Uvedomila som si, že sa navzájom potrebujeme. A možno ja Teba potrebujem viac, ako Ty mňa. A viac, ako si myslíš. Myslím, že ťa mám stále rovnako rada, ba možno ešte viac ... Spolu ... my to zvládneme. Len Ty vieš, aký veľký kríž ťaháš so sebou. No ja Ti s ním môžem pomôcť, chcem Ti pomôcť. Pamätáš ešte? : "Videl som lásku raz vo sne kráčať lúkou dúhovou, jej krehký hlas na krídlach niesol tónov pár, zlatisté slnko si nápev piesne tíško húdlo s ňou, ja som sa krásou opájal..." Plačem pri tej piesni, Miťo. Plačem od šťastia. Chcem Ti toho toľko povedať, mám aj odvahu... Myslíš, že to bude správne? Zaslúži si naša láska ešte šancu??? Miťo, nestrať sa mi v tej bezmennej krajine života, len prosím ťa neodíď preč (zase)..... Tvoja Danka ♥♥♥

Poslal(a): Dana Lennerová, 23.2.2004