Čím ďalej od Teba, tým viac Ťa milujem, žijem len pre Teba, aj keď viac neprídem. Viem, podrazila som naše krásne šťastie, aj najhlbšia rana sa však časom zrastie.. Láska je krásna vec, nepozná žiadne nie, po láske však časom prichádza sklamanie. Ten, kto sa raz sklamal, možno nepochopil, ľutoval sám seba a v slzách sa topil. Nerozmýšľal nad tým, prečo sa to stalo, možno, že raz zistí, že stačilo málo... Od lásky k nenávisti je len kročik malý, dobre je však schladiť rozpálené hlavy, odpustiť si viny - veď život je krátky, práve preto teraz píšem tieto riadky. Odpusť mi ak možeš, viem - bola som vinná, vrátiť sa nemožem, s tebou žije iná.. Nevyčítam ti to, je to moja chyba, že v mojom živote jedna strana chýba... Znovu som ju našla, so sebou ju nosím, ak mi možeš odpustiť, tak to urob... prosím..